Zápisník hallux valgus: Dožiť sa v zdraví operácie (1. časť)

Niekde niekto po operácii oboch  halluxov naraz povedal, že ho nikto na nič dopredu nepripravil, že to bola hrôza. A tak som sa pár dní pred operáciou rozhodla, že budem písať o tom, ako som to zvládla ja a ako to po mesiacoch liečby dopadlo. Dúfam, že dobre, inak ma šľak trafí…

Aj ja som zvolila súkromné centrum hneď potom, ako som sa vo fakultnej nemocnici dozvedela, že na operáciu halluxov budem musieť čakať asi rok a pol a aj to stále nebudem mať isté, pretože v štátnej nemocnici vám termín preložia kedykoľvek, nielen na Slovensku. A to potrebujem postupne zoperovať dve nohy. Keď som si predstavila, že s boľavými nohami, ktoré mi moje milované francúzske topánky zničia po mesiaci budem čakať tak dlho, radšej som sa rozhodla, že si priplatím, ale termín si vyberiem sama a na 99,9% mi ho len tak nikto nepreloží. Docent mi operáciu oboch nôh naraz vyhovoril do sekundy. Vlastne mi dôvod ani nepovedal, stačil mi jeho výraz tváre.

Prípravy

Na jar som si vybrala najlepšieho operatéra v krajine, nahlásila si termín do súkromnej nemocnice a čakala. Jeseň mi prišla najvhodnejšia. Všetci sú už v práci po dovolenkách, a tak ma nie je až taký problém zastúpiť, v lete si užijem vnučku bez obmedzení, záhradu stihnem zazimovať a aj manžel, ktorý mi po operácii musí byť dva mesiace po ruke, by to mohol pracovne zvládnuť aj z domu.

Prešlo niekoľko mesiacov a zrazu som si takmer denne našla v mailoch niekoľko pokynov, čo a kde musím absolvovať pred operáciou, zaplatiť a napísať, aby som v dohodnutom dátume mohla vyložil moju nádhernú dlhú nohu od pásu až po prsty pred vychýreného ortopéda. Ale len po začiatok prstov, pretože po ich končeky som bola presvedčená, že to už ani moja noha nemôže byť. Chodilo vyzeralo tak hrozne, že som niekedy radšej pri manželských radovánkach trvala na tme. Tisíckrát mi manžel mohol povedať, že by ma miloval aj bez nohy. Pohľad na moje chodidlá mi spôsoboval traumu v posteli, na dovolenkách, ale aj v obchode, kde mi jedného dňa rozpadnuté topánky pre halluxy prestali preberať na reklamáciu.

Nebezpečný stres

Dva týždne pred operáciou som sa stiahla z roboty, pretože u nás vírusy lietajú rýchlejšie a hustejšie ako v uliciach španielskeho mestečka Buňol neďaleko Valencie počas tradičného hádzania paradajok počas slávnosti Tomatina. Aj tak ma čakalo množstvo predoperačných vyšetrení, od röntgenu pľúc, cez ich funkcie až po vzorky moču. Okrem toho som ešte chcela využiť všetky vouchery, ktoré som mala platné len do konca roka. A nutne som ešte musela na podológiu. Aj deformovaná noha musí mať predsa úroveň! Všade som chodila s rúškom, návštevy doma už neprijímala.   

Čím viac sa termín bolestivej operácie blížil, tým som sa cítila vystresovanejšia. Všetko zlé sa kopilo akoby ma niekto preklial, až to týždeň pred dlho očakávanou operáciou vyvrcholilo sanitkou záchrannej služby pre pažerákový záchvat a vysypanou pusou plnou herpesov. Stresy z posledných pracovných dní (vďaka ktorým som ale zistila, že mám šéfov, o ktorých inde len snívajú), ale aj narušené medziľudské vzťahy, ktoré akoby predoperačne naberali na sile udreli na mňa silou až som prestala veriť, že sa v zdraví operácie, na ktorú som čakala 10 mesiacov, vôbec dožijem. Veta plná paradoxu, že? Dožiť sa v zdraví operácie….

Stres vás zničí

Všetci, ktorí mali pocit, že by mi mohli ešte viac priťažiť povyliezali zo záhrobia medziľudských vzťahov a udreli na mňa takou silou, až som nestíhala posielať lekárske správy môjmu budúcemu anestéziológovi. A tí, ktorí ma milujú ma nestíhali zachraňovať. Podľa toho vyzerali aj moje laboratórne výsledky. Všetky vzorky tekutín, ktoré mi odobrali z tela vykazovali smrteľné hodnoty niekoho, kto sa nedožije druhého dňa, nie to ešte „vytúženej operácie“. Pociťovala som neuveriteľný stres pri každom zapíjaní Biseptolu, Herpesinu a neviem čoho ešte, čo ma vraj malo udržať pri živote a pomôcť dožiť sa dohodnutého termínu. Prestala som dúfať, že sa operácie dočkám napriek tomu, že som pre to urobila maximum.

Pre operáciu som vyčerpala už aj posledné dni dovolenky či náhradného voľna, ktoré nám ako benefit poskytuje zamestnávateľ. Všetko bolo naplánované do absolútnej dokonalosti, stres si však vybral svoju daň.

Telefonát od anestéziológa

Dva týždne pred operáciou to bolo teda čisté psycho. Keď sa mi posledný herpes objavil 41 hodín pre operáciou, vzdala som to. Napísala som do súkromnej nemocnice priznávajúci list, že z operácie nič nebude, že mám totálne rozbabraný organizmus. Že mám všetko na čo ma upozornili dopredu, že nemôžem mať. Anestéziológ ma povzbudil, že to dáme a bude ku mne pristupovať ako k dieťaťu, teda oveľa citlivejšie a že som urobila veľmi správne, že som sa ku všetkému priznala. Ale, že sa na 100% rozhodne až v deň operácie, keď ma uvidí na vlastné oči. Bála som sa toho, lebo za dva týždne som schudla 4 kg a fakt som sa vôbec necítila dobre. Jediné čo som nemala bola horúčka. Zaujímalo ho aj to, či nemám ani 37,2 teplotu. Povedala som, že nie. Nepriznala som sa, že teplotu si radšej nemeriam a preventívne už tri dni pchám do seba panadol novum.  

Zaprisahala som sa

Od polnoci som ale aj tak radšej nejedla, nepila, nefajčila… ráno som len podľa pokynov anestéziológa zapila lieky dúškom vody. Zbalila dopredu pripravené veci aj so špeciálnou topánkou na nohu, kompresnou pančuchou i barlami a v obrovskom strachu sadla do auta. A zaprisahala som sa, že už nikdy nikomu nedovolím, aby ma tak ničil dva týždne pred operáciou.

Poslednú anestéziu som totiž pred troma rokmi ledva rozchodila…

Viac mi dopredu k operácii nepovedali ani v súkromnom centre. Takže moje prvé rady na úvod sú:

RADY:

1. Dva týždne pred operáciou sa stiahnite z obehu domov, aby ste neochoreli.
2. Odporúčam navštíviť aj zubára, nech vám preventívne pozrie aj zuby, aby vás po bolestivej operácii nepríjemne neprekvapili. Ten môj, mi dohodnutý termín zrušil štyri dni pred operáciou. 😊
3. Eliminujte kontakt so všetkými, ktorí by vás mohli dostať do psychickej nepohody. Stačí ak im nebudete brať telefóny alebo čítať ich správy.
4. Ak to pôjde, nielen ráno pred odchodom do nemocnice sa osprchujte, ale určite si umyte aj vlasy. Večer predtým už bude po operácii neskoro. Hlavu si potom neumyjete aj týždeň.
5. Doma všetko pripravte na to, že tam dva mesiace nepohnete ani prstom. Ak bude vaša rekonvalescencia cez Vianoce a nemáte deti, ktoré s vami súcitia, určite si objednajte reštauráciu dostatočne dopredu. Na Vianoce tam už o barlách po mesiaci a pol docupkáte a vianočné rezervácie bývajú v európskych metropolách vybukované už v októbri.
6. Nezabudnite si prezliecť periny za tie, v ktorých sa vám najlepšie spí a aby neboli príliš ťažké. Myslite dopredu na to, že pod nimi budete mať operovanú nohu, na ktorej budete bolestivo cítiť  ešte aj váš dych.
7. A hlavne! Hlavne sa do tejto operácie púšťajte až v takom prípade, že si na 100% budete istí, že celé dva mesiace bude vedľa vás a pomáhať vám človek, ktorý vás nemierne miluje a nikdy vás nenechá v štichu.

P. S. posledný deň pred operáciou som každých 20 minút kontrolovala mobil, aby som neprepásla správu, po ktorej som tak túžila. Neprišla…

(Ak vás zápisník halluxov zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)  

Môže vás zaujať: