Zápisník hallux valgus: Krok za krokom po operácii. Hrozbou len pád a zakopnutie (6. časť)
Zajtra sú to iba dva týždne od operácie. Ja mám pocit, že už mesiac. Cítim sa na prd. Nie ani tak pre stále opuchnutú nohu ako balón a pľuzgiere od bariel na rukách, ale pre to ukotvenie doma. Som mimoriadne aktívny človek a posedávanie v sedačke či polihovanie v posteli ma ničí. Neviem či to tak majú aj iní pacienti, ale začína ma prepadávať obrovská nuda a smútok.
Dostala som síce vychádzky od 12,00 hod do 18,00 hod, ale sú mi zatiaľ na dve veci. Aj keď podľa pokynov doktorka som sa aspoň začala prechádzať s barlami okolo domu. No, prechádzkou by som to nenazvala, ale aspoň sa o to denne pokúšam. Manžel ma popri tom strážil tak, že mi ani neostane priestor na zapichnutie bariel do asfaltu.
Inak musím skonštatovať, že ľudia naozaj debilnejú. Autám na ceste bez chodníka som sa mala vyhýbať čo najrýchlejšie ja, vodiči nepočkali. V istom momente mi to začalo byť úplne jedno či ma zrazia alebo nie. Večer som vďaka prvej prechádzkovej rehabilitácii mala operovanú nohu dvakrát väčšiu ako po operácii. Praktická lekárka mi volá pravidelne či niečo nepotrebujem, je to dobrý pocit.
Chcem pomôcť
Spím otrasne, teda vlastne skoro vôbec. Stále sa budím. Zaspávam o ôsmej večer, budím sa okolo polnoci a do 4,30 hod aj niekoľko krát. Dospávam to po ôsmej ráno a okolo obeda. Nikdy v živote som sa tak nevyspatá ešte necítila. Začínam z toho byť celkom vydesená.
Snahou mojich zápiskov hallux valgus nie je sa zviditeľniť, ale pomôcť všetkým, ktorí o tejto operácii rozmýšľajú alebo sa na ňu už chystajú. Informácii o tom, čo nastane po operácii je totiž žalostne málo. Zato prehnaných rečí o tom, ako to bolí neskutočne veľa. Nie, nie je to tak šialené, s liekmi od bolesti to zvládnete, ale ten pocit nemohúcnosti, ten mi po dvoch týždňoch devastuje myseľ aj dušu. A ešte aj tá vianočná atmosféra. Ľudia sa stretávajú, zabávajú sa a ja sedím doma. Druhú nohu si dám urobiť o rok v januári. Už nebudem brať ohľad na nikoho. Ak by snežilo, budem rehabilitovať chodením v nákupnom centre alebo v našej podzemnej garáži. Ak by ma niekto zrazil, aspoň budem vedieť, že to mohol byť jedine sused. Už ani neviem aký je deň. Výsledkom je to, že už aj lieky na chronické choroby beriem hlava nehlava a nepomôže ani ich dávkovanie do krabičky podľa dní.
Po 11 dňoch mi vybrali stehy. Nepríjemné to bolo len pri prste vedľa palca. Najmenšie kĺby v tele totiž bolia najviac. Ani som netušila, že rozpáranú nohu mám aj zospodu. A konečne som sa nezabudla spýtať na to, čo bude so skrutkami, ktoré mám v nohe. Všetci sa ma na to pýtajú, kedy mi ich vyberú. Sestrička sa zasmiala, že som si to zaplatila, takže skrutky sú moje navždy. Rovnako ako v mojom kolene, ktoré mi ešte kedysi voperoval nebohý lekár slovenského hokejového repre tímu MUDr. Vladimír Lupták. Vďaka nej si na neho spomeniem. Bol to veľký sympaťák. Obdivovala som jeho odvahu, lebo ako prvý otvoril súkromnú ortopedickú kliniku a preniesol tak na seba obrovskú zodpovednosť.
Druhá kontrola
Na druhej kontrole bol so mnou v ambulancii manžel, aby som si zapamätala všetky pokyny. Veď najbližšiu kontrolu budem mať až 6. januára 2025. Pre mňa divné, ale je to tak. Samozrejme, ak by sa mi dovtedy čokoľvek nezdalo, mám volať, fotiť a písať maily. Doktorko so sestričkou reagujú non-stop. Všimla som si, že pri podpise v maily nepoužíva titul. Zvláštne, že? Pre mňa veľmi sympatické.
Sestrička ma ešte učila tejpovať prsty, aby som si ich vraj mohla namodelovať ako sa mi to páči. Čo ja viem, chcem mať normálnu nohu a do jej vyliečenia sa jej čo najmenej dotýkať. A ja si ju mám modelovať?? Tak dobre.
Po prvý raz som dostala ucelený zoznam čo ma čaká ak chcem, aby všetko dobre dopadlo a nemusela som ísť na reoperáciu. Snáď moje zápisky pomôžu všetkým, ktorým niekto tvrdí opak. Verte mi, sú presne prepísané od doktorka, ktorý je na tieto operácie najlepší v Českej republike a najnovšou metódou učí zákroky ostatných kolegov.
Operácia je však jedna vec, všetko ostatné a najmä rehabilitácia je už len a len vo vašich rukách. A ešte raz pripomínam zásadné pravidlo. Nenechajte váš hallux zájsť až do krajnosti. Operácia je potom oveľa komplikovanejšia a rehabilitácia oveľa bolestivejšia. Dnes to už viem posúdiť a som nesmierne šťastná, že som sa rozhodla to riešiť oveľa skôr, akoby mi z prstov na nohe trčali niekoľko týždňov drôty.
Optimizmus sa dostavil hneď po informácii, že už môžem začať chodiť na masáže celého tela a to je teda skvelá správa!
Môj doktorko odporúča cvičiť cez bolesť. Veľkou hrozbou je len pád alebo zakopnutie!
Krok za krokom po operácii
Týždeň po operácii
- Po týždni od operácie vám vyberú stehy, nohu prelepia a previažu obväzmi.
- Chodiť môžete len s barlami, ktoré vám váhu na operovanú nohu zredukujú na polovicu. Bez pooperačnej topánky a bariel ani krok mesiac! Nastupujete v nej na pätu a vonkajšiu hrany chodidla.
- Chladíte, jete lieky od bolesti, ktoré vás utrpenia ušetria.
- Nesmiete nohu kúpať a ani sprchovať.
Dva týždne po operácii
- Odstránia vám stehy, nohu zalepia iba náplasťami, prsty pretejpujú, vložia do špeciálnej topánky a s barlami odchádzate domov.
- Odporučia masáže nielen celého tela, ale aj nohy pre rozprúdenie lymfy.
- Chodiť s barlami okolo domu aj s „ochrankou“. Zakopnutie alebo pád je to najhoršie pre operovanú nohu a môže sa skončiť reoperáciou.
Mesiac od operácie
- Začnete používať štandardnú obuv, tenisky sa však neodporúčajú. Najlepšie sú trakové sandále alebo Birkenstock s plnou špičkou a pätou z hrubej kože, ktorá nohu chráni.
- Začnete barle aj topánku postupne odkladať, doktorko neodporúča barefoot, teda topánky na bosé chodidlo.
- Naboso nesmiete chodiť ani doma.
- Zakázané sú aj vložky do topánok, podľa slov operatéra spôsobujú lenivosť nohy.
- Operovaná noha potrebuje pevnú podrážku.
Starostlivosť o rany
- Starostlivosť o rany je mimoriadne dôležitá. Najlepšie je ich umývať Prontosanom.
- Po vytiahnutí stehov sa môžete začať konečne sprchovať. 😊 Kúpať ste sa doteraz mohli, ale operovaná noha musela vždy trčať von z vane, aby sa nedostala do kontaktu s vodou. Sprchovať, nie kúpať.
- Po každom osprchovaní nohy masírovať akoukoľvek mastnou masťou (Leniens, vazelina). K lepšiemu hojeniu výrazne pomáha aj Hemagel, ktorý nad ranami vytvorí ochrannú vrstvu, čím ich chráni.
- Vhodná je masáž celého chodidla a aj nie príliš dlhé kúpele.
- V topánke neustále rany chrániť náplasťami Elastpor, topánky totiž často dráždia rany.
Náplasťová fixácia
- K hojeniu a správnemu postaveniu prstov pomáha aj náplasťová fixácia palca a 2. alebo 3. prstu nohy. Fixovanie je dôležité cez deň a na noc ho treba odstrániť.
- Fixáciu si robte približne mesiac po operácii..
Cvičenia
- Ide o najdôležitejšiu časť v celej rekonvalescencii.
- Najdôležitejšie cvičenie je cvičenie vlastnou rukou, ktorou musíte rozhýbať palec a ostatné prsty.
- Postupne pridávajte aj krúženie palcom, vyťahovanie palca… bŕŕŕŕ
- Najlepšia fyzioterapia je chôdza!
- Dôležitý je pohyb palca, ktorý tlačí do podložky, snažiť sa napodobniť pohyb prstami, akoby sme sa snažili zo zeme zdvihnúť malú loptičku.
- Najlepšou rehabilitáciou je však stále chôdza, ktorá je vhodná už ´mesiac od operácie.
- Vynikajúca je aj jazda na stacionárnom bicykli alebo aj klasickom, pri ktorom si však musíte dávať veľký pozor na pád.
Kontrola
- Tretia kontrola býva spravidla pri bezproblémovej rekonvalescencii dva mesiace od operácie.
- Pred kontrolou vám lekár vystaví žiadanku na RTG. Röntgen musíte absolvovať týždeň pred kontrolou. Najlepší je röntgen v záťaži (neradi ho robia), skúsený operatér si však vie poradiť aj so snímkami bez záťaže.
Tak skoré uzdravenie!
Inak pohodka, dávam to na jednotku s hviezdičkou. Naozaj to zvládam bravúrne, aj keď mi je vlastne naprd a už ma prechádza aj úsmev a vtipkovanie. Ale stále ľutujem len to, že som sa na to nedala oveľa skôr.
(Ak vás zápisník halluxov zaujal alebo vám pomohol, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)