Ženy potrebujú počuť milujem ťa. Zabúdajú, že aj muži
Pozorovala som ho, ako unavený z celodennej práce ešte v noci ťuká do počítača a pracuje. Na FB som napísala: „Viem, že sa tu už budem opakovať, ale ja som fakt neskutočne hrdá na svojho manžela!“
Ženy reagovali, že za každým úspešným mužom stojí skvelá žena, alebo že je naozaj úžasný človek, alebo aj ja na svojho – nech v tom nie si sama :-), alebo že som to napísala tak, že ju to v dnešnom svete rozchodov dojalo a nech je viac ľudí, ako sme my dvaja.
Muži písali, čo pijem, musí to byť skvelý chlap keď so mnou vydrží, alebo či potrebujem nový kožuch, pritom, kto ma naozaj pozná a je blízkosti našej rodiny vie, že na podobné hlúposti som si nikdy nepotrpela a ani nepotrpím. Žijeme minimalisticky a čo si naozaj užívame, sú spoločné chvíle relaxu. Pracujeme viac, ako stíhame oddychovať, o to intenzívnejšie si však spoločné chvíle vychutnávame.
Takže, že by bola verejná pochvala na FB od manželky vzácnosťou?
Vraj dnes nie je IN, aby som bola len tak šťastná. Poznám však takýchto ľudí množstvo. Len tak šťastní aj so svojimi trápeniami, ktoré prináša život. Samozrejme, tie veľké máme aj my, ale bojujeme s nimi, snažíme sa im spoločne čeliť a hlavne nedovolíme, aby nás oberali o naše vzácne chvíle spoločného rodinného šťastia.
Šťastnou ma totiž urobil muž môjho života. Manžel, o ktorom s láskou poviem, že som na neho nesmierne hrdá. Kedysi som si myslela, že takí muži ani neexistujú. Po chybných životných sklamaniach bolo jednoduchšie s priateľkami skonštatovať, že všetci muži sú rovnakí. Ale nie sú! Naozaj existujú takí, ktorí sú pre náš život požehnaním a šťastie skladajú z maličkostí. Rannou kávou, ktorej vôňa ženu zobudí, či roky vytemperovaným a odhrnutým autom pred domom, ktoré čaká už iba na príchod svojej majiteľky. Či nákupom, lebo prídete z práce neskoro, či pokusom o teplú večeru, ktorá sa zväčša aj tak nedá pochrúmať.
Kamarátka Zuzka, ktorá žije tiež so skvelým chlapom hovorí, že ľudia často povedia, že takýto chlap je pod papučou emancipovanej mrchy. Pritom pravá láska a úcta je presne o rešpektovaní milovaných aj s chybami. Veď žena je iba obrazom muža, takže môže byť aj usmiatou, šťastnou a veselou, ale aj vystresovanou hysterkou. Alebo jednoducho frustrovanou nešťastnou a vyšťavenou ženou, ktorá si len nevie priznať, že pod to, ako žije, sa podpísala aj ona sama. Starými aj ďalšími rozhodnutiami.
Naozaj existujú aj šťastné rodiny a je ich veľa. A je úplne jedno, z koho zarobených peňazí najčastejšie platia šeky. Rodová rovnosť totiž obom koluje v krvi automaticky. Naozaj existujú partnerstvá, kde si jeden druhého vážia a podporujú.
So žartom doma hovorievame, že nie ja som sa dobre vydala, ale ja som sa dobre oženil. Ty si ma v živote zachránil! Nie! Ty si ma v živote zachránila! Vlastne doma ani nevieme, kto je šťastnejší, že má toho druhého. Dlhé roky mám manžela, ktorý vie, že som na neho pyšná. Sme spolu už desaťročia a nič sa nezmenilo. Aj dnes ráno ma pred odchodom do práce objal, zašepkal ako ma ľúbi a so žartom sa spýtal, či sa chystám niečo zarobiť aj ja, alebo má ešte v práci pridať (obdivujem ho, že tento môj výmysel Dalito ešte trpí).
Nie, nie je dokonalý, medzi kamarátmi ho volám „Skoro dokonalý“, to aby mu nenapršalo do nosa, veď prevencia musí byť! Ale on je úžasný aj so svojimi chybami. Múdry, pracovitý, čestný, úctivý … a ja ho presne takého milujem. A čím dlhšie žijeme za hranicami, kde máme iba jeden druhého, tým viac.
Barometer šťastných partnerstiev neexistuje. Škoda. Možno by dal nádej sklamaným, že nás je šťastných dosť.
Viem, že sa budem opakovať, môžete ma vyhlásiť za trápnu chválenkárku, ale ja som fakt hrdá na svojho manžela! A šťastná! A zamilovaná! A viem, že nás je takých viac, len sa o tom akosi menej píše. Prečo? “Lebo sa to nepatrí”, či týranie a násilie sa viac číta???
Milujem svojho manžela a viem, že on miluje mňa. Ženy potrebujú počuť milujem ťa! Nezabúdajme na to, že aj muži…