Žite si tak, ako si zaslúžite!
Opäť sa mi nechce veriť, že som táka šibnutá, že sa opäť chcem hnať stovky kilometrov, aby som stihla volebnú miestnosť v mestskej časti, kde putuje gro mojich daní. A to len preto… vlastne už ani neviem prečo. Aby som si v sobotu po 22,00 hodine pri pohľade na volebnú účasť opäť položila otázku či som ešte normálna?!
Pri stolíku si opäť naživo obzriem vzorku členov jednotlivých politických strán, ktorí mi budú podozriví už len tým, že z nejakej slovenskej politickej strany vôbec sú. Zahľadím sa aj do zoznamu voličov, koľko mojich susedov z okolia opäť voľby ignorovalo, veď išli na návštevu, do záhrady, na chalupu…, či sa im jednoducho nechcelo vstať z tej ich vyležanej sedačky pred televízorom či stoličke za počítačom.
Som ešte normálna?! Opäť sa ženiem zďaleka, aby som opäť odvolila? Na čo opäť hazardujem so svojim zdravím a bezpečnosťou, keď opäť budem počúvať komentáre, koľkí ostali doma?
Prestáva ma to baviť. Ešte pred pár dňami som si povedala dosť. Potrebujem si konečne aspoň trochu cez víkend oddýchnuť. Aspoň trochu. A definitívne od slovenskej politiky.
Nie, nie som asi normálna, keď som za celé tie roky voľby neignorovala a ešte si aj dovolenky plánovala podľa nich . A to aj vtedy, ak som do urny na protest napríklad násilnej kampane vhodila len čistý lístok. Ale prišla som.
Prestáva ma to už baviť. Prestáva ma baviť počúvať o najlepšej, druhej najlepšej či neviem ešte akej volebnej účasti, ktorá sa sotva prehupne cez polovicu. Prestávajú ma už baviť aj strašenie o strate demokracie, aj hlúposti a nenávisť z húb zlodejskej ľavice, ktorá ma roky šklbe z kože, že na tie natrčené ručiská lenivcov nestíham ani zarábať. Veď Slovensko si už raz zmenu vybralo a teraz zasa? Či to nebola nakoniec zmena, ale vypustená psychiatria nesvojprávnych takzvaných politoodborníkov?
To, čo Slovensko naozaj chce zistíme až vtedy, keď budú u nás voľby povinné ako v mnohých najrozvinutejších a často aj najdemokratickejších krajinách sveta. Samozrejme bez odmeny 500 eur. To tak môže zožrať maximálne obyčajný volič. Áno, dobre čítate! Až potom budeme vedieť, čo si Slovensko naozaj praje. Ale samozrejme, za účasť na voľbách nedostane nikto nič, jedine tak mastnú pokutu za neúčasť. Inak vedeli ste, že keď sú voľby napríklad v Austrálii, kde sú povinné, tak volebné urny majú aj na letiskách? Keby sa náhodou niekto chcel vyhovoriť, že bol odcestovaný…
Zatiaľ na to jednoducho nemáme. Zatiaľ jediné čo väčšina z nás dokáže je, nadávať, sťažovať sa a závidieť a porovnávať sa s tými horšími. Veď ako sa na Slovensku hovorí, vždy môže byť aj horšie. Veď je ľahšie sa porovnávať s horšími ako s lepšími. S lepšími je to pre mnohých neprekonateľne bolestivé.
Opäť si čoskoro pred zatvorením volebných miestnosti poviem, som tu posledný raz! Žite si tak, ako si zaslúžite! My doma sa o seba postarať vieme!
(Ak vás komentár zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)