V Singapure je ešte aj počasie efektívne
S Andrejom sme sa prvý raz stretli pred pár rokmi. V Bratislave mal malú konzultačnú firmu zameranú na výživové poradenstvo, no a spoločný kamarát mi ho odporučil, vraj mi pomôže s mojím stravovacím problémom. Ľudsky sme si sadli, na stretnutiach sme preberali všetko možné a ja som už vtedy cítila, že ho svrbia topánky. Potom sme sa dlho nevideli, až sa zrazu ozval, že je v Bratislave a mohli by sme sa stretnúť. Bratislavčan Andrej Uličný dnes žije v päťmiliónovom Singapure.
Singapur je podľa viacerých hodnotení najlepším mestom pre život. Má jeden z najvyšších príjmov na osobu na svete, drží sa na prvých priečkach medzinárodných rebríčkov vo vzdelaní, zdravotnej starostlivosti a celkovej životnej úrovni. Ako bonus je tu slnečno, čistý vzduch a nízka miera zločinnosti. Andrej Uličný prezrádza svoje dôvody, prečo sa preťahoval práve sem. „Čítal som knihu Street smarts od Jima Rogersa, svetoznámeho investora v komoditách a legendárneho cestovateľa, ktorý je držiteľom troch Guinessových rekordov. Prvý zápis má ako kormidelník veslice, druhý za to, že za dva roky prešiel na motorke naprieč šiestimi kontinentmi a najazdil 160 tisíc kilometrov. Tretíkrát sa zapísal do známej knihy rekordov tým, že na upravenom Mercedese spolu so ženou navštívil 116 krajín za 3 roky a najazdil 245 tisíc kilometrov. Rogers sa rozhodol presťahovať z New Yorku do Ázie a vybral si Singapur. Nazýva ho mostom medzi Západom a Východom a mekkou mnohých firiem.“
Ázijský trh je stále na vzostupe
„Kto bol múdry v roku 1807, presťahoval sa do Londýna, kto bol múdry v roku 1907, presťahoval sa do New Yorku a kto je múdry v roku 2007, presťahuje sa do Ázie,“ prorokoval Jim Rogers v roku 2007 a Andrej túto výzvu, hoci s niekoľkoročným oneskorením, prijal. „V Singapure som Jima stretol a tú knihu mi s radosťou podpísal,“ pochváli sa s úsmevom. „Tu je trh na vzostupe a minimálne ešte ďalších desať rokov bude. A nie je tu žiadna korupcia. Po smutnej slovenskej skúsenosti je to naozaj oddych, keď ako živnostník či malá firma nemusíte riešiť všelijaké hlúposti, aby ste dokázali niečo spraviť.“
V Singapure sa hovorí štyrmi úradnými jazykmi: anglicky, čínsky, malajsky a tamilsky. „Všetci tu však vedia veľmi slušne po anglicky, v pohode sa tu s každým dohovoríte. Človek tu môže bez problémov robiť obchody bez toho, aby vedel čínsky. Pôvodní obyvatelia Singapuru sú Číňania, Malajci a Indovia. V škole sa učia angličtinu a svoj pôvodný materinský jazyk. Kultúra je tu prevažne čínska, lebo majoritu, vyše 70% obyvateľov, tvoria čínski Singapurčania. Potom sú to malajskí Singapurčania, tých je asi 13%, indických Singapurčanov je asi 9% a zvyšok tvoria tzv. expati (z anglického slova expatriot, teda človek, čo opustil svoju krajinu – pozn. autorky) – ľudia z celého sveta. Sú tu desaťtisíce Francúzov a Nemcov, no zo Slovenska je nás tu možno sto − dvesto a Čechov asi päťsto,“ vysvetľuje Andrej.
Singapur je jedným z najdôležitejších obchodných centier na svete a jeho prístav je najvyťaženejší. Ročne tu zakotví viac ako 20 tisíc lodí. Moderný mestský štát sa rozkladá južne od Malajzie na jednom hlavnom ostrove (zaujímavé, že má práve tvar diamantu) a na viac ako šesťdesiatich malých ostrovčekoch. Zo Singapuru vedú na malajskú pevninu dve diaľnice a medzi ostrovom a Malajziou premáva aj parník.
Biely a vysoký musí byť úspešný
„Ak v Singapure fungujete na pracovné víza, platíte daň z príjmu vo výške 5 až 10% . Žiadne platby do zdravotných poisťovní, ak potrebujete ošetrenie, je za normálne ceny, v pohode si ho zaplatíte,“ hovorí Andrej. Zaujíma ma, čo sú normálne ceny na tamojšie pomery. „Štandardný príjem expata je okolo 2500 eur v čistom, takže dať 30 euro za ošetrenie pri bolesti hrdla, je naozaj malá položka.“ Pod pojmom expat sa v Singapure myslí iba človek zo Západu, ktorý podľa uvažovania miestnych sedí s najväčšou pravdepodobnosťou niekde v kancelárii firiem ako Accentrue či Eset. Ľudia z Indie, Vietnamu, Filipín či Malajzie sú pre domácich migrujúci pracovníci. Tento rozdielny prístup nie je iba v pomenovaní.
Andrej býval istý čas s Indom, ktorý za sprostredkovanie práce v Singapure zaplatil agentúre päťtisíc eur a potom robil na stavbe dvanásť hodín denne okrem nedele. „Dostával päť eur na hodinu a za tú celomesačnú drinu dostal nejakých 1 200 eur. Po ôsmich mesiacoch ho prepustili, tak akurát čo splatil požičaných päťtisíc a išiel domov.“ Podľa Andreja sú niektorí Číňania mazaní obchodníci a submisívnych Indov z malých dedín vedia pekne vyžmýkať. Hoci, tí sa sem stále snažia dostať, vedia tu totiž zarobiť aj štyrikrát viac ako doma.
Ľudia bielej pleti sú v Singapure dodnes vnímaní s istou úctou, hoci nie je to až také výrazné ako v susednej Malajzii, Indonézii či na Filipínach. „Okrem toho v Ázii funguje ešte jeden faktor – výška. Ľudia túžia byť vysokí, výška je znak úspechu či dominancie. V Číne to ešte dodnes funguje tak, že niektoré firmy, ktoré chcú pôsobiť bohato a úspešne, si najmú vysokého bieleho muža, úplne najlepšie je, ak vyzerá ako fotomodel, ktorého úlohou je sedieť v drahom obleku na rokovaní vedľa majiteľa firmy a raz za čas mu zašepkať niečo do ucha, skrátka hrať divadlo, aby urobil na druhú stranu dojem. V ich podvedomí je zafixované, že ak si firma môže dovoliť bieleho poradcu, je na tom dobre.“
Drahé bývanie, lacné jedlo
Bývanie v Singapure je tá najdrahšia položka. Pre tzv. expatov určite. „Záleží na lokalite, no prenájom 1-izbového bytu stojí viac ako tisíc eur. Za izbu vo väčšom byte zaplatíš od 500 do 800 eur, aj ja sa delím o byt so spolubývajúcimi,“ hovorí Andrej. No extrémne lacné je jedlo. „Ak sa ideš najesť von, tak napríklad v H awker Centre, kde je na jednom mieste vedľa seba 30 gastronomických prevádzok, zaplatíš za poriadny obed asi tri eurá. Chodíš s táckou okolo pultov s uvareným jedlom a naberáš si, na čo máš chuť. Čínska, malajská a thajská kuchyňa sa miesi s našou západnou a všetko chutí výborne.“
V Singapure je premyslená infraštruktúra a hromadná doprava pomerne lacná. Lístok na celý mesiac, v čom je zahrnuté metro aj autobus, stojí asi 60 eur. „Auto má možno 20% percent ľudí, lebo vláda autá zdanila 100% daňou. Navyše, majiteľ auta si musí kúpiť na aukcii tzv. certifikát COE, ktorý potvrdzuje, že môže používať cesty v Singapure ďalších desať rokov. Stojí aj niekoľko desiatok tisíc eur, podľa kubatúry auta. Auto je tu symbolom spoločenského a ekonomického statusu.“
Tenká hranica medzi odvahou a bláznovstvom
Keď Andrej svoj pomaly sa rozbiehajúci biznis na Slovensku zavrel a kúpil si letenku na druhý koniec sveta, na účte mu zostalo pár euro. Niekto by povedal, že odvaha, no on vraví, že medzi odvahou a bláznovstvom je tenká hranica. „Keď to vyjde, je to odvaha, keď nie, tak to bolo bláznovstvo,“ smeje sa. Priateľka ho prehovárala, aby ostali v Európe, no napokon išla s ním. Dnes robí asistentku manažéra v luxusnej reštaurácii a v Singapure je šťastná. S Andrejom už netvoria pár, no stále sú kamaráti a navzájom si pomáhajú.
Na začiatku sa Andrej snažil sa o prepájanie slovenských a miestnych firiem, urobil nejaké eventy, videokonferencie, zbieral kontakty. Napokon všetko stroskotalo na nedostatku peňazí. „Ťažko robiť biznis consulting, keď máš dieru v peňaženke. Na vizitke som mal napísané Business development manager for Asia a každý si myslel, že zarábam minimálne tri − štyri tisícky, no v skutočnosti som mal slovenský plat a vo vrecku pár euro a musel som si dobre rozmyslieť, aký nápoj si na stretnutí objedná.“ Keď obchodný partner zo Slovenska náhle ukončil rozbehnutú spoluprácu, musel sa poobzerať po niečom, čo by ho uživilo. A urobil, čo pred cestou do Ázie nepredpokladal. Zamestnal sa. Robí manažéra vo firme s vôňami a pochvaľuje si, že sa môže učiť nové veci. Hovorí, že si užíva, čo na Slovensku nemáme.
„V Singapure je dokonca aj počasie efektívne. Keď prší, tak poriadne, žiadne jemné prehánky, ale dážď ako sa patrí. No za deň − dva sa vyprší a hotovo. Žiadne obdobie dažďov ako na Filipínach, ani dva týždne v kuse sychravo ako na Slovensku. Celý rok je tu pekne s teplotou od 25 do 35°C. V budovách je klimatizácia, vonku množstvo parkov a záhrad,“ opisuje počasie v jednom z najpríťažlivejších mestských štátov Ázie. „Tu je poriadok všade. Dokonca aj slnko vychádza ráno o siedmej a zapadá večer o siedmej,“ smeje sa Andrej.
Odvrátená strana pohodlia
No každá minca má dve strany. Aj pohodlie a dostatok. „Tá ponuka tu je nastavená asi tak, že vládna moc občanom zabezpečí pekný pohodlný život , no oni jej do toho, ako vládne, nebudú hovoriť. Najlepšie je tu pre nás, expatov. My, čo sme zažili ekonomiky, ktoré nefungujú, tak tento systém dokážeme oceniť. Zároveň nemáme taký strach pred vládou. Na poriadok tu dohliadajú stovky bezpečnostných kamier a tisícky policajtov. Na jednej strane dobré, na druhej… Ak by si vyrástla v Singapure, nebola by si taká, ako teraz. Bola by si oveľa menej kreatívna, mala by si nalinajkovaný život a klapky na očiach. Singapurčania potrebujú expatov, prinášajú kreativitu, inovácie a dravosť v biznise. Vyrástli sme v inom kultúrnom prostredí, viac riskujeme, na rozdiel od miestnych, ktorí sú opatrní.“
Singapur je zameraný na úspech: dobrá školu, dobré známky, super práca. „Deti sú tu za zlé známky naozaj schopné vyskočiť z okna. Na vonkajšej strane nadbytok, vo vnútri strach, neveríš si. Tá dokonalosť je nanič v tom, že ľudia nie sú naučení čeliť výzvam.“
V Singapure ľudia vyznávajú niekoľko náboženstiev: najviac budhizmus, ale aj taoizmus, islam, kresťanstvo, hinduizmus a cca 15% obyvateľov sa nehlási k žiadnemu náboženstvu. Nepokoje tu však nie sú. „V prvom rade všetci v Singapure povinne absolvujú niečo ako dvojročnú vojenskú službu, nazýva sa národná služba. Po trojmesačnom vojenskom výcviku ich pridelia tam, kde štát uzná za vhodné: k polícii, hasičom, vojakom prípadne do civilnej obrany. . Aj to ich naučí spolupracovať,“ vysvetľuje Andrej takmer ideálne spolunažívanie ľudí rôznych etník a náboženského vyznania. „Druhým momentom je, že 80% obyvateľov žije v bytoch, ktoré postavila vláda, a tá aj zabezpečuje, aby tu bývali jednotlivé etniká spolu, aby nevznikali žiadne etnické štvrte. A podľa mňa je dôležitým momentom dobrého spolunažívania aj to, že Singapur nemá žiadny sociálny systém na európsky spôsob. Tu vláda nezoberie ľuďom peniaze, aby ich dala niekomu, koho nepozná, napríklad niekomu v utečeneckom tábore. A ľudia sú nútení si sporiť, tu nikto nežije na úkor niekoho iného.“
Podľa štatistiky OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) žije viac ako desať percent Slovákov mimo územia, kde sa narodili. Andrej Uličný je jedným z nich. Sami sme zvedaví, kde všade ich nájdeme.
Autorka: Zuzana Huďová
Môže vás zaujať:
Dvadsať rokov žije v Japonsku. A stále sa cíti ako panda v ZOO