Zmenu lekára roztočila pandémia: Ako meníme zamestnanie, kaderníka alebo reštauráciu, tak isto sa aj štýl ambulantnej práce nemusí každému pozdávať

Zdravotné poisťovne VšZP, Dôvera aj UNION na základe dát pre Dalito.sk potvrdili, že sťahovanie sa pacientov k inému lekárovi sa počas pandémie koronavírusu zvýšilo. Nevylúčili, že za tým môže byť aj nespokojnosť s prácou niektorých ambulantných lekárov. Najmä, keď sa pacienti nevedeli ani dovolať lekára po pozitívnom teste a tak sa museli sami liečiť.

Upozornili  na to aj nemocniční lekári, ktorí už niektorým zanedbaným pacientom nevedeli pomôcť. „Počet pacientov prichádzajúcich do nemocnice so zdravotnými problémami zanedbanými v rámci ambulantnej starostlivosti alarmujúco narastá. Žilinská nemocnica preto dôrazne apeluje na tých ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí počas pandémie ochorenia COVID-19 prestali „fyzicky“ ordinovať alebo výrazne obmedzili poskytovanie zdravotnej starostlivosti, aby opätovne zabezpečili plnohodnotnú činnosť, prípadne zaistili jej adekvátnu náhradu pre pacientov,“ uviedla vo vyhlásení pred rokom Lenka Záteková, hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina.

Iba v najväčšej poisťovni VšZP, ktorá má k 1. januáru 2022 presne 2 896 138 poistencov, sa počet výmen lekárov zvýšil o 6298. Počas pandémie najčastejšie v Žilinskom kraji. Pediatrov zasa v Trnavskom. Kým Dôvera nevie rozlíšiť, ktoré z výmen sú pre nečinnosť lekára, UNION sťažnosti na prácu ambulantných lekárov počas pandémie eviduje a do terénu vyslali aj kontroly.

„Áno, evidujeme aj také, ktoré hovoria o probléme skontaktovať sa s lekárom. Na druhej strane je však treba povedať, že nápor na ambulancie je enormný. Chápeme, že pre všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je táto situácia značne náročná a vyčerpávajúca. A nasadenie všetkých poskytovateľov, ktorí zostávajú dostupní pre pacienta, si mimoriadne vážime,“ reagovala hovorkyňa ZP UNION Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Doba nepraje vzťahom

Prezidenta Asociácie súkromných lekárov Mariána Šótha dáta poisťovní nepotešili. Uviedol, že zmena poskytovateľa ambulantnej starostlivosti je bežná vec. Tak, ako meníme zamestnanie, kaderníka alebo reštauráciu pre ten alebo onen dôvod, tak isto sa aj štýl ambulantnej práce nemusí každému pacientovi pozdávať . „Súčasná ťažká situácia nepraje medziľudským vzťahom. O tom, že sa pacient nedovolá sa už popísalo veľa. Sme vo veľkej miere poskytovatelia – jeden lekár, jedna sestra a jeden telefón. Treba určite skúšať opakovane. Aj naši pacienti sa sťažujú,  že sa nedá v tejto dobe nikam dovolať. Sám mám skúsenosť, keď potrebujem niečo doriešiť, či už sú to inštancie zdravotnícke alebo nezdravotnícke,  že bez opakovaného volania to takmer nikdy nevyjde. Veľmi by sme privítali možnosť zamestnať ďalší personál, či už sú to recepčné, prípadne asistentky. Žiaľ, zatiaľ to nie je aj z hľadiska finančných možností realizovateľné,“ vysvetľuje situáciu v slovenských ambulanciách prezident ich asociácie.

Čierne ovce  

Úvahy o „čiernych ovciach“ v ambulanciách vníma negatívne a podľa neho len prehlbujú negatívne vnímanie ich práce.
„Mrzí ma to. Je nás vážne žalostne málo a práce neustále pribúda, nehovoriac o sestrách. Konečne to vidí aj vláda. A treba sa pozrieť do minulosti. V druhej vlne bolo nariadené neprijímať pacientov a všetko vybavovať iba elektronicky alebo telefonicky. V snahe ochrániť vekovú kategóriu seniorov. A práve v tejto vekovej kategórii je,  bohužiaľ,  aj väčšina ambulantných lekárov a sestier . Strach a nahromadené emócie neprosievajú nikomu,“ uviedol Marián Šóth.

Vymeniť všeobecného lekára (aj gynekológa) je možné raz za šesť mesiacov a to podpisom dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti alebo v špecializovanom odbore. Stačí, že prídete k novému dohodnutému lekárovi. Bývalému nemusíte nič oznamovať.

„Nový ošetrujúci lekár je povinný vyžiadať si zdravotnú dokumentáciu od pôvodného lekára,“ vysvetlila hovorkyňa UNION.

Pozor na antibiotiká

Epidémia vírusového ochorenia Covid-19 opäť zvýšila užívanie antibiotík, ktorými lekári liečili toto ochorenie najčastejšie.

„Tak ako v minulosti v prípade vírusových infekcií, predpisujem atb terapiu na zamedzenie nabaľujúcich sa bakteriálnych infekcií a na podporu liečenia len v prípadoch, kde je to nevyhnutné. V súčasnosti odborníci hľadajú najoptimálnejšiu liečbu, preto aj my používame osvedčené postupy, ktoré sa ukazujú ako  najúčinnejšie,“ vysvetlil pre Dalito.sk praktický lekár pre dospelých a prezident ASK Marián Šóth.

Slováci vždy patrili medzi tých, ktorí aj pri vírusových ochoreniach nútili lekárov, aby im predpísali antibiotiká. Patríme medzi krajiny EÚ, kde ich užívame najviac aj pri ochoreniach, ktoré neliečia. Často je za tým práve pacient, ktorý na tom trvá. Napriek tomu sa podľa Národného portálu zdravia podarilo spotrebu antibiotík znížiť. Čísla pred pandémiou však aj tak boli alarmujúce najmä pri deťoch. Medzi okresy s vyššou ako 30-percentnou spotrebou antibiotík v porovnaní s celoslovenským priemerom patria Medzilaborce, Námestovo, Stará Ľubovňa a Tvrdošín. Najvyššia spotreba v roku 2018 bola v okrese Medzilaborce, kde na obyvateľa pripadalo viac ako 1,3 balenia antibiotík ročne.

„Tieto čísla môžu byť mementom pre lekárov z okresov, ktoré majú výrazne vyššiu spotrebu antibiotík, aby prehodnotili, či je toľko predpísaných antibiotík skutočne nevyhnutných. Vôbec nie sú vhodné pre vírusové ochorenia,“ povedala doc. MUDr. Adriána Liptáková, PhD., MPH, riaditeľka Odboru zdravotnej starostlivosti MZ SR.

(Ak vás článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)